Home Jazykové okienko Pravopisné okienko 70 slovenských slov a spojení, ktoré (možno) používate nesprávne

Mysleli ste si, že slovenčinu ovládate, a že ju používate správne? Možno je to tak a možno vás teraz vyvediem z omylu. Každému z nás, kto má aspoň minimálny cit pre správne používanie nášho jazyka alebo komu nie je náš jazyk a jeho využitie ukradnuté, neraz napadlo, či to, čo sa práve chystá napísať alebo povedať, je správne alebo nie. Tento článok je venovaný práve vám.

Chodíte k „alergológovi“ alebo si dávate robiť zubárovi „blomby“? „Fénujete“ si vlasy a na obed si radi dáte „hranolky“? Aj napriek tomu, že takéto výrazy sa používajú denne, sú nespisovné.
V nasledujúcich riadkoch si môžete pozrieť zopár ďalších príkladov.

NESPRÁVNE – SPRÁVNE
alergológ, alergologička − alergiológ, alergiologička
aloe (gréc.) − aloa
bdi! bdite! (čes.) − bdej! bdejte!
blahodárny − blahodarný
blomba − plomba
botník (čes.) − topánkovník
buď na mňa milý − buď ku mne milý
cop (čes.) − vrkoč
cez sto ľudí − vyše, viac ako sto ľudí
cez to všetko − napriek tomu, jednako
čabajská klobása − čabianska klobása
ďaleko viac − omnoho viac, oveľa viac
darček pre potešenie − darček na potešenie
deleno − delené
detský kočiar − detský kočík
dokazovací materiál − dôkazný, dôkazový materiál
doprovod (čes.) − sprievod, sprevádzanie
dres (kuchynský) − drez, ale: dres = časť šport. úboru
dvestý − dvojstý
dvetisíci − dvojtisíci
fénovať − sušiť (vlasy)
guličkové pero (čes.) − guľkové, guľôčkové pero
habsburgský − habsburský
hranolky (čes.) − hranolčeky
hrať na klavír − hrať na klavíri
chválabohu − chvalabohu
ísť pre vodu − ísť po vodu
je pravdou, že/je faktom, že − je pravda, že/je fakt, že
jeden nikdy nevie − ktože ho (tam) vie
jednať − konať, robiť, počínať si, zaobchádzať
jednorázove − jednorazovo
k čomu je to dobré? − na čo je to dobré?
kde ideš? − kam ideš? (smer)
kľud − pokoj
Koho je to kniha? − Čia je to kniha?
kvôli chorobe neprišiel − pre chorobu neprišiel
mať otázku na niekoho − mať otázku k niekomu
mať dopad − zasahovať, vplývať
mlsný (čes.) − maškrtný
náchylný k niečomu − náchylný na niečo
nápodobne (čes.) − podobne
naviac − navyše, nadmieru, popritom, pritom, okrem toho, zároveň, k tomu
neurčitá doba − neurčitý čas
nula celá osem desatín − nula celých osem desatín
obaja neprišli − ani jeden neprišiel
obtiaž − ťarcha; ťažkosť, ťažoba
odraziť sa na cene − prejaviť sa na cene
odviedli kus dobrej práce − urobili kus dobrej práce
parapeta − parapet
perináč − perinák, periniak
počas voľného času − vo voľnom čase
poloostrov − polostrov
poľovnícky − poľovný (lístok, pes)
porcovať − porciovať
potencionálny − potenciálny, možný
potrebný k niečomu − potrebný na niečo
pozbierať − pozberať (úrodu)
pre túto chvíľu − na túto chvíľu
určený pre niečo − určený na niečo
prechod − priechod (pre chodcov)
prídite! − príďte!
rozospalý − rozospatý, rozospaný
súhlas k niečomu − súhlas na niečo
to nevadí − to nič, nič to
(prísť) za hodinu − (prísť) o hodinu
zadĺžiť sa − zadlžiť sa
závislý na drogách − závislý od drog
je tu pekne, že? − všakže je tu pekne?
pekný výhľad, že? − pekný výhľad, však?
je to tak, že áno? − je to tak, všakver?

Zdroj: J. Šimurka: Slovenčina do vrecka, vydavateľstvo Enigma 2005.

Foto: Viktória Borovičková

Share Button
74 komentáre k tomuto článku
  1. Každý by sa mal naučiť používať spisovný jazyk a hlavne ho aj správne previesť do písanej formy. Ale jazyk sa neustále vyvýja. Je nezmysel zakázať používať slovné spojenie ako napr. “cez to všetko”, “mať dopad” alebo “to nevadí”. To su ústálené slovné spojenia, ktoré fungujú a sú používané. Existuje skupina ľudí, ktorá sa snaží jazyk sa každú cenu ochudobniť a keď existuje viacero synoným, tak namiesto toho chce vynútiť používanie jedného konkrétneho slova (vybratého nejakým zvláštnym mechanizmom). Načo je to dobré? Malo by byť radosťou jazykovedcov, keď vznikne nové slovo alebo fráza. Jazyk je tým krajší, čím je bohatší. Nesmiem používať slová ako “cop” alebo “hranolky”, pretože niekto si povedal, že je to nesprávne? Je rozdiel vynucovať správnu gramatiku, čo je dobré na udržiavanie istej formy jazyka, a zakazovať používanie rozšírenej slovnej zásoby. Mám rád slovenčinu a práve preto sa nebudem ochudobňovať.

    • článkom som určite nechcel nanútiť používanie spisovnej slovenčiny, len som chcel poukázať na jej nespisovné používanie :-)
      verím, že každý si z článku zoberie to, čo ho zaujme najviac

      • Možno bola moja reakcia trochu prehnaná (trauma z jazykovedcov z detstva). Chcel som len povedať, že mať rád vlastný jazyk by malo znamenať, brať ho taký aký je a nechať ho rásť. Jedna vec je zlá gramatika (“bude trebať”, “napadlo ma”) alebo zlé skloňovanie (“dve chleby”) a na druhej strane sú slovné spojenia a slová prebraté a udomácnené a to pokladám za bohatstvo jazyka.

        • súhlasím s tebou :-) osobne si myslím, že hranolky budú stále hranolkami, i keď je to pôvodom české slovo :-) pri niektorých slovách a slovných spojeniach som bol (príjemne) prekvapený, preto som sa s nimi chcel podeliť v článku :-)

          • Pri hranolkách si kodifikátori zrejme mysleli, že ide o plurál od (nezmyselného) slova “hranolok” – a trvali na správnom “hranolček”, “hranolčeky”.

            V skutočnosti však to slovo bolo prevzaté rovno ako plurál “hranolky”, bez nejakého jednoznačného singuláru – ten sa až sekundárne utvoril v tvare “hranolka”, čiže v princípe veľmi systematicky a v súlade so zákonitosťami spisovnej slovenčiny. Len už bolo neskoro…

          • Hranol je slovenské slovo, je aj v slovníku. Množné číslo hranoly, zdrobnelina hranolky. Jazykovedci sú hlupáci.

        • a nepísať v ňom gramatické chyby. Chyby tohto druhu jazyk znehodnocujú príličš opisujete, ako máte rás svoj jazyk. Viete, jazyk sú šaty, do ktorých sa obliekame a tie Vaše majú dieročky . Nie su asi kvalitne ušité, alebo s materiálom sa nepracovalo pri šití pozorne.

      • polovica nevhodných slov sa nachadza v oficiálnom slovníku slov. pravopisu. Všetky Vami uvedené nevhodné výrazy sú zrozumiteľné, i keď nie vždy znejú slovensky ľúbozvučne. Neviem čo ste chceli svojim príspevkom dokázať? Ľudia, sa vedia dohovoriť aj bez 100% – nej znalosti gramatiky – o to vlastne v živote ide. Ak máte energiu navyše, venujte ju pre prospech niečoho a nejedujte okolie.

        • Týmto článkom nechcel nikto nikoho “jedovať”, len som sa chcel podeliť s tým, čo aj mňa (neraz) prekvapilo a zarazilo, keď som to čítal..
          Cieľom nebolo nikoho opravovať ani to meniť, každý bude predsa rozprávať tak, ako chce, nie ako káže príručka.
          To je celé.

    • A navyše často sa mi stáva, že v 6-zväzkovom slovníku slovenského jazyka (najlepšieho, aký bol kedy vydaný) nájdem heslo, jazykovedcom označené za nesprávne, aj s citáciou ukážok jeho použitia z diel slovenských klasikov:-)

    • S väčšinou s dá súhlasiť, ale sú tam aj úplné blbosti.
      kľud a pokoj – sú synonymá, niekedy je vhodnejšie použiť jedno, inokedy druhé
      poľovnícky – týkajúci sa poľovníka, poľovný – týkajúci sa poľovania
      fénovať = sušiť vlasy fénom, rovnako luxovať = vysávať alebo všeobecnejšie upratovať
      guľkové pero je dúfam myslené ako vtip
      cop v žiadnom prípade nie je vrkoč, cop sú jednoducho zopnuté vlasy gumičkou alebo šnúrkou, vrkoč sú vlasy zapletené, existuje aj drdol :-0
      “jeden nikdy nevie” je konštatovanie neistoty – možnože prevzaté z cudzieho jazyka, ale pekne dopĺňa ten náš, “ktože ho vie” je krásny knižný výraz, prípadne írečito stredoslovenský ;-)

        • Ja tiež poznám slovo cop vo význame vlasov jednoducho zopnutých do gumičky… ako inak po slovensky povieme “culík”? Chvost neznie až tak vábne. Možno napriek podobnosti nejde o prevzaté slovo, ale o slovo existujúce v slovenských nárečiach paralelne s vrkočom už od praslovančiny? Možno sa jazykovedci mýlili, keď to považovali za čechizmus a čechizmom je len používanie slova cop vo význame vrkoč? Kto to teraz môže posúdiť? Vrkoč a cop, tak ako ich poznám ja, sú dva rozdielne pojmy, tak ako cop a culík v češtine: http://en.wikipedia.org/wiki/False_friend

  2. ” chytrý ” : po slovensky bystrý (vadí mi, ako sa to ujalo vo všetkých médíách)
    a ešte ” choď pri stenu ” lol

    • teda aj slovenčina pozná výraz “chytrý” ale keď je niekto chytrý neznamená to že je aj bystrý :D

  3. “Topánkovník” je super :-)

    Ešte pripomeniem zopár výrazov, ktoré sú tiež patvarmi:

    Vianoce (skomolené české Vánoce, čo je skomolené nemecké Weihnachten) – u nás nemáme noce, ale noci, že… (a navyše aj Veľkú noc, nie Veľkonoce!).

    Pravítko – končí na nenávidené -tko. Ako písal už Czambel, načo zavádzame nasilu nesprávne pravítko, keď slovenčina má pekný výraz “lineár”. Podobne aj “kružítko” namiesto “cirkel”, “dovolenka” namiesto zaužívaného “vakácie”.

    Futbal, volejbal, basketbal atď… je to predsa -ból, či? Keď už to domestikujeme…

    A pekné, že ten zoznam neobsahoval slovo “hmoždinka” – na ňom si vylámali zuby aj tí najväčší puristi :-)

      • A co taka “nedela”? To je cechizmus ako krava ;)
        Po slovensky je predsa “robit”, nie “delat” – preto by to mala byt “neroba”.

        • Slovo nedeľa pochádza ešte z praslovanských čias, nie je čechizmus.

          Ten zoznam je len výberom tých najčastejších prípadov z celej príručky. Zdroj je uvedený pod článkom.

          • a okdial sa vie, ze neskorsie “cechizmy” su “cechizmy” a nie “praslovancizmy”?

            pizza nie je “taliancizmus”, alebo kimono nie je “japoncizmus”?

            cechizmu su sucastou jazyka.

  4. Rigídna inštitúcia, alebo ľudia ktorí spolu komunikujú vo všedných situáciách a navzájom sa formujú…?

    Toľko k “článku” ,alebo skôr diktátu.

  5. je smutne, ze sa niekto snazi “vymazat” bezne zauzivane slava, tvary a nahradit ho jednym jedinym. Ako keby tomu nebolo rozumiet. U nas hovori inak ako tam alebo tam. A nevadi mi to, a nerozculuje ma, ak niekto pouzije to svoje slovne spojenie ci slovo zo svojho regionu. Naopak, je fajn zistit kolkymi vyrazmi sa da vyjadrit to alebo ono. Mozno aj tu som pouzil nejake “nespisovne slovo”. ale je mi to fuk. alebo zeby fuk take bolo? alebo zeby by sa asi tiez nemalo vypravat :)

  6. Alebo je to naopak? Viem, že existuje spisovná slovenčina, ale aj hovorová, nespisovná slovenčina. Nikto nezakazuje nikomu hovorovú používať. Vždy existovala a aj bude. Rozdiel je iba v ich používaní. Bolo by určite nemiestne, keby hlava štátu v oficiálnom príhovore používala jazyk hovorový (ak sa tak stáva konkrétnej osobe, nie je na vine jazyk slovenský, ale jazyk tej osoby). Doma, v spálni, na futbale s kamarátmi a pod. nech hovorí kto chce, ako chce. Ale na verejnosti, tobôž ak som ústavný činiteľ (btw. je to správne “tobôž ak som…”?), by som zrejme mal hovoriť spisovne. Teda aj hranolček. Hoci ja by som sa nerozpakoval povedať “hranolky”. Ale lepšie je vyhnúť sa tomu a povedať “čipsy”. Alebo pomfrity. A je to.

    • Chápeš to úplne správne. A mnoho ľudí sa nad spomínaným “diktátom” úplne zbytočne rozčuľuje.
      Do slovenčiny ako takej v svojom najširšom zmysle slova patria aj všetky inkriminované výrazy, aj nárečové slová, aj slangové slová, aj všetko, čo sa používa na bežnú slovenskú komunikáciu. Treba rozlišovať spisovnú slovenčinu od slovenčiny ako takej. Tento “diktát” sa týka spisovnej slovenčiny, teda tej, ktorá sa má využívať vo verejných, oficiálnych ústnych prejavoch a písomných prejavoch oficiálneho (neosobného) charakteru.

      V osobnej komunikácii pestujte takú formu slovenčiny, akú len túžite pestovať :)

      • to je prave omyl. lahko sa potom stane, ze “spisovna” slovencina bude len ta, ktora uz je “spisana”. a jazyk ako taky sa pusti zit vlastnym zivotom az vznikne jazyk vedla jazyka, pricom ten “spisovny” bude v “spisoch” ale pisat sa bude uplne inac…

        namiesto hladania patvarov typu “topankovnik” a “vopchacik” by mali plnou rychlostou zachytavat bezne pouzivane slovne spojenia a “spisovat ich” aby sa stali “spisovnymi”.

  7. Chýba mi tam, pre mňa to najodpornejšie, poď tu a hejkanie namiesto áno! Viem, že hej je spisovné, ale mne je odporné!

    • suhlasim, a este napr.: stale ked idem na dovolenku prsi, v obchode stale cakam, … namiesto VZDY
      a kusok vzduchu, kusok vody… namiesto TROCHU
      a nedobry napad …. zly?
      no a vonku – von je bezne zamienane aj v mediach

  8. Tak pekná, namiesto taká pekný
    ako je starý?
    príde mi to namiesto pripadá mi to
    častokrát
    nakoľko
    budťte taký láskavý
    vidíme sa zajtra

    a mnoho ďalších nezmyslov, kt. obvykle tresne nejaká “celebrita” a potom to opakujú moderátori a po nich celý národ

  9. tak pekná, namiesto taká pekný
    ako je starý?
    príde mi to namiesto pripadá mi to
    častokrát
    nakoľko
    budťte taký láskavý
    vidíme sa zajtra
    trafiť sa /sám seba?/, alebo dokonca “strafiť sa”
    sťažovať si namiesto sťažovať sa

    a mnoho ďalších nezmyslov, kt. obvykle vytresne nejaká “celebrita” a potom to opakujú moderátori a po nich celý národ

  10. Už chronicky ma otravuje, ako všetci v médiách informujú o “udelení ” nejakej sankcie. Pokuty a iné tresty sa “ukladajú”. Udeľujú sa len odmeny.

  11. Alergiológ, porciovaný čaj, prasacia chrípka, kto to vymyslel, prečo to robíte, prečo tak ničíte Slovenčinu? A vraj ju milujeme, asi tú Lovenčinu milujete.
    Hrozbou pre našu reč sú anglicizmy ktoré nahrádzajú naše vlastné slová napr. míting, brífing, team, líder či dokonca brejnstormovali sme. Proti tomu bojujte, to vám ale nevadí, take slová sa s radosťou zavádzajú ako spisovné. Niekedy si myslím že v jazykovom ústave robia samí maďari ktorý sa snažia zničiť Slovákom ich reč. Je mi smutno s vývoja akým sa spisovná reč vyvíja.

    • A ako by si prevádzanie konkrétnej činnosti – brainstorming – preložil do slovenčiny ty, šikuliak??? “burkovali sme mozgami” ????? Je to terminus technicus, ktorý označuje konkrétnu metódu zlepšovania kvality, na to preklad neexistuje :) :) :) Aj keď proti používaniu “porady” namiesto “mítingu” iste nič nenamietam :) :) :)

      ps: ale môj Krátky slovník slovenského jazyka aj tak budem mať vždy schovaný vo “fijoku” a nie v “zásuvke”, xixi

  12. Hmm, tak potom aj deľať/nedeľať je správne, veď koreň slova, a o ten ide, pochádza z praslovančiny. :) Neviem či je to oficiálny argument na ponechanie slova nedeľa v pravidlách, ale ak áno tak patria tam aj tie ďalšie. Alebo nedeľa musí preč, nieje spisovná. Dávno ja hovorím, gramatika nemá logiku, je to len sústava pravidiel a výnimiek ktoré niekto ustanovil že budú také a hotovo. A ak by ten niekto bol dostatočíme šialený tak vymyslí aj tretí ypsilon a štvorhlásky a bolo by to podľa pravidiel správne. … Nemám rád gramatiku lebo dáva hlupákom možnosť povyšovať sa nad druhých len preto že majú nabiflené pravidlá, logiku ale mať nemusia.

    • Tak také snahy o trojhlásky (typu iěö), ba i štvorhlásky (napr. iěöü) tu už boli :D Myslím, že Hodža sa chcel takto vybúriť, ale neprešlo mu to :)

  13. Mňa prekvapil asi najviac vrkoč, ktorý je údajne správny tvar od cop. Vždy som si myslel, že je to rozdiel. Že vrkoč je zapletený cop a že iba tak visiace vlasy v gumičke sú cop.

    A tiež ma prekvapil kľud – nesprávne, pokoj – správne. Myslel som, že sú to synonymá, ktoré sú správne obe.

    • V správnej definícii slova “cop” bude zrejme chyba. :-)
      Spisovne by to malo byť “konský chvost / chvost”.
      Vrkoč je pletenec z vlasov, v príručke sa zrejme trošku sekli.

      Správne by to malo byť: pokoj, pokojne, pokojný :-)

  14. S takým prístupom k Slovenčine aký máš ty budeme raz hovoriť odporným pidinom a patvarom, ani Slovenčinou ani Angličtinou. Budeme vyslovovať anglické slová so slovenskými koncovkami. Všetkým na smiech a opovrhnutie a naši veľký predkovia a skutočný milovníci Slovenskej reči, Slovenskeho národa a Slovenska sa budú v hrobe obracať a preklínať nás a ľutovať krvi čo za nás preliali.

    K tvojím chabým a zavádzajúcim argumentom, že nepoznáme náhradu a je to terminus technikus. Prečo sa potom nepoužíva anglické brainwashing ale hovoríme o vymývani mozgov? Tam sme to preložili presne :):):) Alebo máme počítač a nie computer? :) Veď je to termínus technikus a pre niekoho aj mágia? :):):) Všetko má presný preklad, len niečo je hlúposť aj v angličtine ako napr ten Brejnstorming. Ten ako hlúposť zanikne aj tam Tak to nepreberajme ako nejaký papeženci len preto že niekto má pocit že je to cool a internacionálne a hlavne neslovenské, ako ten tvoj obľúbený fiók. :) Ver že všetky tie maďarizmi nakoniec vykapú a nové anglicizmy nepribudnú ako by si chcel. Počítač je dôkazom. Slováci nedovolia ničiť si vlastnu reč kozmopolitom a nihilistom, ľuďom bez národnej identity a bez hodnôt.

    ..

    A opravím ťa, míting nieje porada (to by mohol byť ten tvoj brainstorming) ale stretnutie. Keď tak horuješ za anglicizmy tak sa najskôr nauč ich význam. Líder je po slovensky vedúci a team je družstvo. :) Krásne slová z históriou. A ako take by sa mali v médiách aj používať. A pokutovať angličtinu a anglicizmy. A aj maďarizmy. A Nárečia používať a podporovať, tie sú koreňom a prameňom našej krásnej reči, naprotitomu anglicizmy a maďarizmy jej jednom. Preč s nimi!

    • Napr. ten spomenutý fiók je tiež nárečové slovo, ak ho používa skupina ľudí žijúca na istom území – stav sa, že i sám Bernolák ho používal!
      A ak chceš niekoho poúčať, najprv sa sám nauč po slovensky:
      K tvojím chabým – nemalo by byť náhodou tvojim? :)
      veľký predkovia – to je stokrát trestuhodnejšie než brainstorming
      + čiarka na keyboarde tvojho kompjútra zrejme nefunguje, ako by mala.

      A k článku – v živote som nepočula slová ako topánkovník alebo poľovný, myslím, že by jazykovedci mali porozmýšľať, či sa k tom nechcú postaviť benevolentnejšie.
      A pridám aj ten spomínaný cop – vrkoč: pani jazykovedkyňa zrejme nemala dcéru, ktorú by česávala, inak by zrejme rozumela rozdielu :)

  15. No ja by som ešte premenoval poslucháčov rádia na počúvačov rádia. Netrpezlivo čakám, kedy s tým nejaký horlivý jazykovedec vyrukuje, aby vykázal činnosť :))).

  16. mne najviac prekaza “tak dobry”… slovne spojenie ktore najdete hocikde, na bilboardoch, v rozhlase, v telke, vsade…

    na otazku Ako? odpovedame slovom Tak (dobre). a na otazku Aký? odpovedáme Taký (dobrý).

    je to take jednoduche, ze mi trha usi a oci ked to pocujem a vidim naopak…

  17. chýbajú mi tam slovné spojenie napadlo ma, používane často vo forme napadla ma takáto myšlienka…a slovo môžme

    • samozrejme som zabudol na oni/ony, radi/rady, tip/typ a “hamba”…a milujem výhovorky typu: nemám čas na rozmýšľanie o gramatike :)

  18. Potešilo ma, že aj iným záleží na tom, ako sa slovensky vyjadrujeme. A čo poviete na zbytočné používanie spojky že vo vetách typu: Môžeš mi povedať,
    že kedy prídeš? že ako dlho ešte budem čakať? (stačí si pozrieť Panelák)

  19. dufam, ze sa tu moze vyjadrit aj uplny jazykonevedec :) co sa tyka cechizmov, osobne mi vadia v gramatike (je to k niecomu dobre), ale vobec nie v slovnej zasobe, pokial to nie je len take prvoplanove preberanie ceskeho slova (napr. boty). co sa anglicizmov tyka, nepaci sa mi, ked sa za kazdu cenu preberaju anglicke vyrazy (miting a spol.), ked pre dane vyznamy mame aj vlastne slova, avsak slova spjajuce sa s novym vyznamom, pre ktore slovensky vyraz (zatial) neexistuje, beriem (brainstorming) – len nech sa, preboha, neprepisuju foneticky!!! vsimol si vsak aj to, ze tieto anglicke slova nadobudaju odlsine vyznamove odtiene (urcite vnimam rozdiel napriklad medzi slovami leader a vodca/veduci) podobny nazor mam nielen na anglicizmy, ale aj na vsetky ostatne cudzojazykoizmy.
    a co sa tyka cinnosti jazykovedcov, z velkej casti suhlasim s Erikom. ich cinnost mi obcas pripada ako vojna proti akymkolvek vplyvom cestiny (hoci je to nas snad najpribuznejsi jazyk – ak nie, poucte ma), zatial co veselo prijima hory slov z anglictiny a vselijakych inych jazykov. “novinky” typu hovnik a podobne povazujem skor za kreativitu internetovych humoristov, nez za realne pokusy jazykovedcov.
    osobne sa mi paci pristup napriklad finskych jazykovedcov – ti, ak sa objavi nove cudzie slovo s spojene s novym vyznamom (kategoria brainstorming), vymyslia/odvodia prenho nove, finsky znejuce slovo, ktore potom fini respektuju a pouzivaju. priklad: univerzita – yliopisto (ci ako). takato cinnost nasich jazykovedcov by mi bola sympatickejsia (a bral by som ju aspon trochu vazne), nez boj proti cechizmom. je mi vsak jasne, ze jazyk tvori lud, nie vedci, a ten si bude si bude furt rozpravat jak mu huba narastla a šlus! :)

    a este tak na pobavenie – ako povedala moja mamka po navrate po 4 rokoch prace v liptovskom hradku: “Ľiptaci maju veľke ščesce, že Štur še nenarodzel vo Veľkim Šarišu!” :D

  20. niektore slova su podla mna vo vasom prispevku neopravnene – okrem vyssie spomenutych napriklad aj dres/drez – ved tu sa jedna o uplne obycajne spodobovanie, ktore predsa maju podchytene aj jazykovedci. a viacero slov v tomto zozname je mierne bezpredmetnych, obcas az usmevnych

  21. Súhlasím s tým, že sa máme vyjadrovať spisovne, ale! Prečo považujeme zaužívané slovné spojenia pochádzajúce z češtiny(samozrejme, že nie všetky) za nespisovné a doslova przníme našu slovnú zásobu rôznymi “amerikanizmami”, hoci máme adekvátny slovenský výraz! Zas len opičenie sa Slovákov po niekom – darmo tisíc rokov je tisíc rokov – tu sa odráža “hrdosť” na náš jazyk a vzťah k národu! Čech žije na Slovensku 30 rokov a “říká”, Slovák týždeň v Čechách na dovolenke – a tiež “žíká” :(

  22. pan autor, to posledne slovo, “vsakver”, to si kde prosim ta nasiel? Stavim svoju pravu ruku ze 99% Slovakov ho v zivote ani nepocula, nie to este pouzila… :)

  23. Niektore vyzary ako algologicka -> alergiologicka a podobne… No blbost, ale chapem J.U. L. Stura skratka musi vykazovat cinnost

  24. prísť za hodinu – prísť o hodinu.

    obidve tvary sú správne, ale každá predložka má iný význam. “Za” nerovná sa “O”. Lepšie si to vieme uvedomiť pri udaní dlhšieho časového úseku, napr. Za dva roky bude dom hotový. = (v priebehu dvoch rokov, teda, možno aj o rok).
    O dva roky bude dom hotový. = (po uplynutí dvoch rokov).

  25. Je oceniteľné, že pre bežného používateľa jazyka existujú pomôcky aj vo forme dostupných internetových stránok. Autor jednotlivých uvedených slov a spojení by však mohol konfrontovať ich stav s platnými kodifikačnými príručkami (PSP, 2000; KSSJ), prípadne v rámci dynamiky jazyka nahliadnuť aj do nového SSJ. Napr. sloveso pozbierať je rovnako korektne utvorené ako pozberať; predikatívum môže byť v tvare nominatívu, ale aj inštrumentálu atď.

Napísať komentár

NEPREHLIADNITE